násilí

Tajomstvo obklopuje smrť tisícov žien.

TEXT: BRUNO BAYLEY
FOTO: ANGELA CATLIN
PŘEKLAD: KRISTINA ŽÁRSKA

Santos Marlene Flores bola brutálne zavraždená policajtom, susedom, ktorý býval len pár domov ďalej. Hore: Jej otec, Alberto Antonio a jej 6-ročný syn, Walter Alberto Osorio Flores, navštevujú jej hrob a nechávajú tam jej obľúbené slnečnice.

Kým Mexiko bojuje v šokujúcej vojne proti drogovým kartelom, ktoré ovládajú väčšinu z jeho severnej hranice, kompletne s obrnenými vozidlami a vysoko-profilovými bojovými zbraňami, menej známy je boj, o ktorom hovorí miesto v Guatemale, jeho južného suseda. Krajina má za sebou niekoľko ťažkých desaťročí zo začarovanej partizánskej vojny, ktorá ju spustošila v 70. rokoch, aby sa systematicky vychvaľovala ľudským a občianskym právam za vojenskej vlády v 80. rokoch, ktoré vedú k tomu, že Guatemala sa stáva medzinárodným vydedencom.Krajina si v priebehu posledných desiatich rokov získala znepokojujúci nový nárok na slávu. V tejto krátkej dobe bolo v Guatemale zavraždených takmer 4 tisíc žien. Znepokojujúcejšie je, že menej ako dve percentá z týchto vrážd majú za následok trestné stíhanie. Hilda Morales Trujillo, bojovníčka za práva Guatemalských žien a právnička, je v čele boja obmedzujúceho rastúci počet vrážd.

Vice: Za posledných desať rokov bolo zabitých takmer 4 tisíc žien. Viete si vysvetliť situáciu v Guatemale, pokiaľ ide o vyvražďovanie žien? Znie to strašne.
Hilda Morales Trujillo: Vyvražďovanie žien sa stalo v Guatemale viditeľné najskôr v roku 2000, hoci sa to spočiatku nevolalo vyvražďovanie žien, ale násilné úmrtie žien. V roku 2000 boli priemerne 4 násilné úmrtia žien za týždeň. Od roku 2001 sa z roka na rok tento počet stále stupňuje, niekedy dosiahne až 60 žien mesačne. V priebehu obdobia ako celku bolo vyvraždených viac ako 3500 žien.

Existujú nejaké rozpoznateľné vzory na zabíjanie? Sú spojené so ženami niektorých osobných predpokladov?
Podľa médií, prvé subjekty, ktoré boli nájdené, boli prostitútky. V neskorších rokoch boli väčšina obetí ženy v domácnosti a študentky. Existuje aj niekoľko obetí, ktoré vykazujú známky mládežníckeho gangu spojovaného s Maras (gangy), alebo spojované s organizovaným zločinom. Aj keď sú tieto závery zvyčajne založené na práci veľmi subjektívnych policajtov, tí však zrejme ešte neurobili žiadne hĺbkové vyšetrovanie životov obetí. Avšak, niektorí príbuzní, ktorí chcú spravodlivosť tvrdili, že ich dcéry boli študentky, mladé profesionálky, alebo pracovali vo verejnom sektore.

Aké sú obyklé rozlišovacie znaky tohoto vyvražďovania?
Vo väčšine prípadov boli zistené známky mučenia- niekedy sú telá znetvorené a časti sú rozptýlené v celej rade miest, niekedy telá vykazujú známky toho, že boli sexuálne zneužívané. Na začiatku sa väčšina tiel objavovala v Guatemala City, v hlavnom meste, ale v priebehu času sa to zmenilo a násilné úmrtia žien boli zaznamenané po celej republike. Väčšina obetí je v reprodukčnom veku, alebo je zahrnutá do pracovnej sily, od dospievajúcich k mladým ženám. Hoci sme videli aj prípady obetí, ktoré boli deti alebo staršie osoby, tieto však tvoria oveľa menej prípadov

Má väčšina prípadov vrážd sexuálny motív?
Nie. Aj keď zistenia z týchto prípadov sú často nedostatočné, je ťažké to povedať. Existujú vedecké spôsoby určovania sexuálneho zneužívania, nie sú však vykonávané. Veci ako vaginálne výtery a testy tohoto druhu by mohli určiť, či došlo k nejakému sexuálnemu násiliu.

Sergio Roberto Ortega, 46, sklonený pri hrobe svojej dcéry, Velvet Madeline Noemi Ortega Castillo, ktorá mala 25 rokov, keď bola znásilnená a ubitá na smrť za to, že neplatila peniaze miestnemu gangu kôli ochrane. Jej hrob je na cintoríne v Las Flores.

V čom je problém vyvražďovania žien v Guatemale podobný vraždám žien v Mexiku? Sú dva trendy súčasťou širšieho vzoru?
Povedala by som, že v oboch prípadoch je úroveň beztrestnosti, ktorá je pravdepodobne stimulant pre tieto vraždy. A to je faktor, ktorý bude podporovať tieto v budúcnosti spáchané zločiny. Rovnako ako v meste Juarez, kde niektoré obete zmizli v lokálnych oblastiach a potom, o pár dní, boli nájdené v úplne iných miestach. To je zjavná podobnosť. Aj keď je pravda, že incidenty zmiznutia v Juareze boli v dlhšom časovom úseku a obete boli vždy robotníčky, kým v Guatemale to boli ženy rôznych profesií, ktoré sa stali obeťami. Počula som tiež o správach o tom, že násilné úmrtia žien sa stali aj v El Salvadore a Hondurase.

Aké si myslíte, že sú kľúčové faktory vedúce k vraždám toľkých žien?
Dojem, ktorý som nabrala v posledných rokoch, od mierovej zmluvy v Guatemale je, že viac a viac žien opúšťa domáci spôsob života, začína sa vzdelávať, pracovať, prejavujú väčší záujem o ich práva a autonómiu. To je v rozpore s konzervatívnou spoločnosťou, ktorá tu je, ktorá preukazuje, že miesto žien je v domácnosti, že ich práca je riadiť sa požiadavkami a potrebami svojich manželov a partnerov. To však neznamená, že tieto poznatky nesú výlučnú vinu za násilné smrti týchto žien. Zaznamenali sme tiež prípady, kde túto zodpovednosť nesú gangy, ktoré zabili ženy v iniciačných rituáloch. Existujú tiež prípady sociálnych čistiek, ktoré vedú k vraždám mladých žien. Advokát ľudských práv z vyšetrovania v rokoch 2001 a 2004 stanovil účasť príslušníkov polície v niektorých z týchto trestných činov.

OK. Myslím, že je to spojené s tým, že veľmi málo z týchto trestných činov vedie k trestnému stíhaniu alebo trestu väzenia. Prečo je tých prípadov s trestným stíhaním tak málo?
Polícia a verejní ministri zodpovední za vyšetrovanie trestných činov nie sú pripravení úzkostlivo kontrolovať prípady, ktoré k nim boli predložené. V súdnictve bola častá nedochvíľnosť, zlá manipulácia s dôkazmi, kontaminácia miesta činu okolostojacimi, príbuznými, hasičmi, novinármi či dokonca policajtmi. K dispozícii je tiež vážny nedostatok protokolov a vedeckých dôkazov. Tu dávame dôraz na dôkazovové svedectvo v trestných veciach, ale nedávame moc ochranu tým, ktorí ho poskytujú, pretože nikto nič nehovorí. Neexistuje žiadna spolupráca občanov, tak sa všetko vždy ututlá. Samozrejme, klíma je jednou z beztrestnosti a ako som povedala predtým, keď kriminálnici vedia, že sa im nič nestane, keď zabijú ženu, potom sú si istí, že to môžu robiť znova a znova.

Maria Elva Palma, vpravo, smúti pre svoju dcéru, Santos Marlene Flores, ktorá bola brutálne zavraždená policajtom. Otec obete, Alberto Antonio, vľavo, drží fotografiu svojej dcéry. V strede sedí Santosina sestra, Areely Gomez de Hernandez, 40, ktorá bola svedkom zabíjania. Rodina stále žije v dome, kde bola zabitá.

Takže v podstate, rovnako ako atmosféra beztrestnosti, je to všeobecná rodová nerovnosť, ktorá si myslíte, že prispieva k týmto úmrtiam?
Samozrejme, že áno. Existujú veľké rozdiely prejavujúce sa prostredníctvom misogynií a vylučovania žien z vedúcich rolí a pozícií. V tejto chvíli neexistuje vo vláde žiadna slobodná žena. Zo 158 členov parlamentu je len 19 žien. V Najvyššom súde je z 13 sudcov len jedna žena. A to aj napriek skutočnosti, že ženy v Guatemale tvoria viac ako 51 % populácie a že mnohé z nás sa nenechali zlomiť a nezostávajú doma žijúce konzervatívnou normou. Čokoľvek to môže stáť, sme pripravené vyplniť role v štátnom i súkromnom sektore.

Vice: Ako tieto problémy rieši vláda?
Vzhľadom k súčasnej vláde sme videli viacero náznakov, že sa tieto problémy začínajú riešiť. Napríklad, Ministerstvo vnútra a Ministerstvo bezpečnosti zostavili viditeľné štatistiky problému, a snažia sa proti nemu bojovať.

V Kongrese v roku 2008, ženské členky parlamentu s pomocou ženských organizácií občianskej spoločnosti tlačili dopredu zákon proti vyvražďovaniu žien a iným formám násilia páchaného na ženách. Ústav žien robí všetko preto, aby sa účastnilo na prípadoch násilia na ženách, ale jeho rozsah je veľmi obmedzený. Najvyšší súd preukázal, že bude musieť vytvoriť tri súdy špecializujúce sa na zločiny páchané na ženách, ale stále musíme čakať, akým prostredníctvom prídu.