AUTOR: JAMIE CLIFTON
V špinavom surferskom bare na Bali na začiatku minulého roka, chlapík zvaný Big D – ex-trestanec s obrovským s motívom tetovania Južnej Karolíny – povedal mojím priateľom a mne o Gili Trawangan, malý idylický ostrov, kde koktejly z čarovných hríbov sa predávajú pri ceste akoby o nič nešlo. Keď berieme do úvahy fakt, že niekdajšie nevýhody špinavých barov sa zvyčajne spojili s najlepšími party na Bali, tak sa zdá múdre spraviť si jednodenný výlet do Trawangan.
Ostrov je ráno asi 2 hodiny loďou od brehu Bali. Mohli sme letieť 20 minút lietadlom na Lombok, čo je susedný ostrov, a ísť tam vodným taxíkom, ale podobné lietadlo letiace rovnakou cestou minulý týždeň havarovalo a tak sme všetci ostali vysratí.
Naša loď sa volala Rizky Bone, ktorá náhodou má taký istý názov ako som ja chcel volať nu-metalovú kapelu keď som sa stal v 12 rokoch rockabilly deckom.
Po príchode, ostrov mal všetky charakteristické znaky perfektnej destinácie z pohľadnice: biely piesok, čistá tyrkysová voda, starí nemeckí frajeri s odhaľujúcimi plavkami, nemožná skupina škandinavských kočiek, ktoré vyzerajú akoby si dávali oddych vo voľnom výbehu farmy nádherných ľudí. Mohli ste byť na ktorejkoľvek z tých pláží o ktorých ste snívali kým bol váš šéf zhrozený 3krát denne. Len na tejto pláži každý druhý obchod predával koktejl s čarovnými hríbami a ulice boli plné znamení, ktoré hovoria veci ako „Mega Maximum Radical Mushroom - Vaša spiatočná cesta na Mesiac“.
Po 30 sekundách čo tam ste, si začnete uvedomovať, že hríby sú takmer nevyhnutnosť. V ráno nášho príchodu sme si dali raňajky a ženská, čo vyzerala že bola živá niekoľko storočí, sa nám snažila predať zlacnenú tašku s vločkami. Päť dolárov pre každého, ktorého drogový díler má lepšie služby.
Ostrov je prevažne moslimský, ale väčšina tam žijúcich teenagererov aj tak požierajú hríbky. Tento chalan mi povedal, že ho otec zabije ak sa niekedy chytí alkoholu, ale hríby sú u nich úplne v poriadku. (Mimochodom viem, že niektoré fotky sú tak trochu blbé. Nesnažil som sa byť konceptuálny a „reprodukovať výlet“, sú to iba statické zábery z videokamery.)
Tiež nie sú v Gili Trawanga žiadne autá, len koňmi ťahané rikše. Takže keď ste sjetý a začnete sa chichotať na veci, ktorá vyzerá ako kôň rútiaci sa priamo v vám, tak je to kôň rútiaci sa priamo k vám.
Medzi všetkými rozbehnutými rikšami a dredatými indonézskymi bongo kruhmi, tento týpek mimo kaviarne vykrikoval niečo o tom, že má najlepší matroš na ostrove v chladničke, čo je niečo, čo často nepočuť, keď sa tým drogový díler takto chváli. Tak sme sa ho spýtali čo sa deje.
Zrejme chalan dostal dosť čerstvých hríbov, tak zaplnil polovicu chladničky v kaviarni a jeho mama potrebovala späť svoj priestor aby udržala jej predraženú sódu chladenú. Táto taška by mohla pravdepodobne nakŕmiť malú rodinu na týždeň a stála len £2.50.
Po zjedení zopár hrstí chladených týpkov, psycho-aktívnych fungov, nás napadlo, že by mohol byť skvelý nápad ísť sa šnorchlovať. Ukázalo sa, že všetky rozhodnutia sú dobré, keď fetujete v raji, pretože aj keď sa to teraz nezdá, tak táto korytnačka bola jedna z najvtipnejších vecí akú som kedy videl.
Raz sme vyšli z mora a všimli sme si tento kolosálny apokalyptický mrak pohybujúci sa smerom k nám. Mali sme sa tam pošťať od vydesenia, ale z nejakého dôvodu sme sa začali ešte viac smiať. Myslím, že môj kamoš povedal niečo ako že to vyzerá akoby práve Boh vydýchol naťahané bongo, čo vyznieva skutočne chromo teraz, ale nemôžete byť zodpovedný za čo sa smejete keď ste práve mali zážitok s korytnačkou čo vám zmenil život.
Išli sme z pláže po čistom korytnačom blafe, ale potom sme narazili na tieto žobrajúce mačky, ktoré nás z nejakého dôvodu sklamali.
Keď sme unikli z nášho mačacieho prepadu, išli sme do najluxusnejšej chatrče s hríbami akú sme mohli nájsť a pozerali na chlapíka ako pripravuje pre nás narkotiká na pitie v najnamakanejšej kuchyni akú som kedy videl. Povedal nám, že jemu a jeho priateľom sa zvyčajne urobí zle po vypití drinku, lebo „vtedy skutočne lietaš“. Počítal som, že bol nafetovaný.
Táto zahnisaná nádoba vyzerajúca ako bahno je ananásovo-banánovo-limetkovo-hríbový milkšejk. Chutí to trochu ako keby niekto nechá Tropicana smoothie v zemi v jame kým neuplynie jeho záručná lehota.
Divné je to, kde je úplne akceptovateľné stráviť 4 hodiny upreným čumením zhríbovaný na stenu,že zatvárajú do basy na 5 rokov pre fajčenie trávy a môžete byt radi, že uniknete trestu smrti ak vás chytia predávať. Tento chlapík sa nezdal, že sa zaujíma o veci ako život, pretože práve ako sme mu vyplatili milkšejky, vytiahol túto ponožku plnú trávy z nohavíc a skúšal nám ju predať predtým ako sa naklonil z balkóna, mával taškou naokolo a vykrikoval ceny na turistov.
Zrejme Gili Trawangan je najmenší ostrov na svete, kde je Irish pub, ktorý bol z rovnakej časti veselý a depresívny. Robili sme tam všetky tie pičoviny čo robia zhríbovaní ľudia. Usmievali sme sa ako idioti absolútne na ničom a rozprávali sme, čo sme si mysleli, že sú hlboké prehlásenia o tom, ktorá strana stola bola celá fialová a rozkývaná až kým sme sa nerozhodli veľmi poľutovaniahodne ísť na upotenú cestu na vrch ostrovnej hory.
Na našej ceste hore sme našli toto smetisko plné výhradne vecami z hotelov na ostrove; samé schátrané barové stoličky, rozbité televízie a triedené vrecia, nechcené blbosti, ktoré boli lepšie a lepšie keď sme sa tam prehrabali. Viete si predstaviť lepšiu situáciu ako byť tam, kde všetko čo chceš robiť je čumieť na náhodné veci a pozerať sa ako sa vlnia a tvoria ohromujúce vzory?
Na tomto mieste stromy vyzerali akoby nás pozývali dnu a my sme všetci povedali trápnu vec o tom, nakoľko vnímavý sme na pocit vibrácii prírody.
Nejaký chlapík nám povedal, že tam boli kamenné schody na vrch hory, ale zabudli sme na ne a šli sme cez veľa pichľavých rastlín a nespočetné vetvičky, ktoré sme si každú chvíľu mysleli, že sú hady. Toto bol ten moment krátko po tom, čo som si všimol schody, rozpamätanie čo nám chlapík povedal, a všetci ostali veľmi nadšení.
Toto je zle zachytená fotka výhľadu z vrchu hory. Prepáčte za nepozorné „pravidlo tretín“, bol som presvedčený o tom, že to čo vidím bolo 2D z tohto bodu.
Nakoniec ako hríbky strácali účinok a tento strom nás kurva vystrašil, naša loď vracajúca sa do Bali prišla a my sme sa plavili 2 hodiny po vlnách s pocitom, že každú chvíľu umrieme.
Celý zážitok bol trochu ako ísť na mätúcu dovolenku kde vám dôchodcovia otvorene ponúkajú drogy a vaša šanca, že vás porazí kôň sa zvýši desaťnásobne, ktorá, predpokladám, je presne ten typ, ktorý by ste mali hľadať.
