TEXT: MALTE BORGMANN, PŘEKLAD: NATÁLIA OKOLICSÁNYIOVÁ
FOTO: ARNE HÜBNER
Zo všetkých absurdných postáv nemeckej popovej hudobnej scény, ktoré kedy vyprodukovala - a sú ich tam fakt tony - je Christian Anders nepochybne ta najzábavnejší. Ak veríte len polovici toho, čo je napísané v jeho oficiálnom životopise, ale robí ešte ďalšie úlety. Je všeobecne považovaný za najviac egocentrickú, agresívnu, lascívnu, promiskuitnú a šialenú ľudskú bytosť, ktorej vždy zdvíhajú mikrofón pred nemeckou televíznou kamerou.
V 70. rokoch, keď mal 20 rokov, bol jeden z najväčších talentov v Nemecku: desať napráskaných albumov, tržby v miliónoch, obálky časopisov a légie žien. Bol to národný idol zahalený v luxusných oblekoch, jeho hypnoticky azurové-modré oči a blond vrkoče lesknúce sa pod žiarovkami… Získal čierny pás v karate a spieval melodramaticky pomalé piesne o rozchodoch, osamelosti, túžbe a duchovnom zmätku. Nasadil snivý výraz a odmietal sa usmievať. Kúpil zlatý Rolls-Royce a bol vodičom po Nemecku so zamatovým plášťom okolo ramien a zlatým žezlom v ruke. Nakoniec bol pokrstený ako “Mozartová kurva” po tom, čo tvrdia, že mal 2000 žien. Celú tú dobu - i keď fyzicky napadol tie najbližšie (vrátane jeho tehotnej sestry na vianočnom večierku) - písal desné knihy a hostil rádio show, kde rozprával samovražedné historky.
Popri úpadku začiatku 80. rokov, Anders utiekol do Los Angeles, kde s podporou niekoľkých dobročinných dám prestúpil na budhizmus, nazval sám seba Lanoo a napísal ďalšie knihy, kde tentoraz vyhlasoval, že môže spojiť náboženstvá sveta. O desať rokov neskôr sa začal znovu Anders objavovať v Nemecku, ale tentokrát bol obhájcom kvázi antisemitskej konšpiračnej teórie o úrokových - zmrzačených menových systémoch, pôvodu AIDS, a skupiny tzv. Iluminátov, ktorí zjavne vládli svetu od začiatku vekov. V nahnevaných klipoch, žiadal trest smrti pre nemeckú kancelárku Angelu Merkel a väznenie pre bývalých vodcov Helmuta Kohla.
Nedávno usporadial Anders v Berlíne jeho prvý koncert ako návrat pred 42 ťažko umieracými fanúšimi, pred 822 prázdnymi miestami a mnou. 64-ročný spevák kňúral pred obrovskou projekciou vlastného prešedivelého hrnčeka. Jeho hlas bol tenký a ozvučenie príliš potichu, ale z davu seniorov povstal jemný euforický rytmus potlesku. I keď to malo ďaleko od koncertov starého dobrého Christiana Andersa, bol to samý úsmev. Pozval nás k nemu do zákulisia, kde rozdelil koliečko náladových cigaretiek a jeho manželka / manažérka Birgit popíjala červené víno z termosky na kafe. Na stole ležala torta gumového medvedíka vyrobená posadnutým fanúšikom.
Vice: V tvojom živote si bol niekoľkokrát v registri trestov.
Christian Anders: No vieš ako, sem-tam….
Akú radu môžeš dať zbabelcovi ako som ja, keby som sa chcel nabudúce ukázať?
Nesmieš ukázať strach. Okrem toho: Faloš je hore, práca dole. Predstavím si, že som hore a prásk! Mám zlomenú píšťalu.
Je pravda, že v začiatkoch si v sebeobrane elektrickou gitarou umlátil niekoho k smrti ?
… to čo sa pýtaš?
Čítal som to v tvojich autorizovaných biografiách. Niekto sa na teba snažil útočiť so žiletkou…
Haha, to bolo dávno. Bol som mladý, mal som 20 rokov, ale pamätám si, čo sa dialo. Snažil sa ma dorezať. Nevidel som nič než krv. Potom som zareagoval, ale nepamätám si presne čo sa stalo a zdrhol som.
Myslím, že sa zrovna nenazývaš pacifistom?
Násilie je súčasťou ľudského života. V mojom albume Taro torsao sa pozerám na život v ghete v Chicagu. Všeobecne riešim problémy v mojej hudbe. Väčšina z mojich najväčších hitov má smutný koniec. Vyzerá to, že sa ľudia viac rozchádzajú ako spájajú, inak by som predal vyše 20 miliónov záznamov.
Aký druh hudby rád počúvaš doma?
Najčastejšie klasiku. Tiež skladám symfónie, ale na tom nezarobíš. Strávil som mesiace písaním svojej Malibu symfónie, ale populárna pieseň “Zug nach Nirgendwo” trvala 15 minút. Je to usporiadanie, ktoré môže trvať celé mesiace. Potrebuješ často alkohol alebo niečo iné k tomu, aby si to vydržal.
Ale to nie je všetko z tvojej tvorby však ?
Vôbec nie, ale proste nie je vidieť všetka práca, ktorú dávam do týchto vecí. Dohovoril som všetko, spísal každú notu. Nie je to ako, že nie.
Predpokladám, že to, ak máš na mysli koniec 70. rokov, kedy tvoj úspech začal klesať a utiekol si z rodného Nemecka.
Môj posledný hit bol v roku 1980. Potom som šiel do Ameriky.
Prečo si vlastne odišiel?
Chcel som sa len dostať preč. Celý ten biznis ma robil nešťastným. Strávil som veľa času učením o budhizme a politike. Vyvinul som moju teóriu úrokov bez daňového systému. Naša súčasná ekonomika je úplná katastrofa. Nemecku sa hromadia obrovské dlhy a musíme platiť všetko späť.
Nebol si aj ty v hlbokom dlhu, keď si odišiel do USA?
Mal som daňové dlhy, ale to nebolo nič vážne. Boli vždy zaplatené mojími licenčnými poplatkami. Dĺžil som okolo pol milióna. Napríklad som produkoval a režíroval film Die Todesgöttin des Liebescamps, čo ma stálo milióny. Vtedy som dostálval 3.000 dolárov za noc, takže som mohol ľahko splácať, ale povedal som si že by mali brať namiesto toho moje licenčné poplatky. Inak som si užíval svojho času v USA. Bol som ponorený v buhizme a učil som svoju vlastnú skupinu.
Užíval si si učenie?
Bol som božský. Študenti mi začali umývať nohy a neskôr ma naozaj chceli vyhlásiť za guru.
O to si nemal záujem?
Vôbec nie. Sľúbili mi, hrad na pláži v Mexiku a luxusné mobilné domy. Mal som tam žiť s mojimi žiakmi. Bol to obrovský obchod. Umývali mi nohy a ja som sedel ako ich guru na zlatom tróne.
Skutočný zlatý trón?
No, zlatom potiahnutý plast, ale máš bod. Bola to všetko moc veľká zodpovednosť. Bál som sa, nemohol som to už urobiť.
Rád by som si s tebou pohovoril o niektorých ženách tvojho života. Hovoríš , že si žiadnu z nich nezneužil?
Bože, ja neviem. Možno áno. Ale vždy som mal cieľ. Vždy som chcel byť niekto.
Vaša predchádzajúca manažérka Ann Busse, ktorú ste si mali vziať a ktorá neskôr spáchala samovraždu…
Áno. To sú ľudia, ktorých jednoducho priťahujem, ľudia, ktorí prídu za mnou. Môja manažérka, pani Busse… To boli tragické okolnosti. Ona nebola úplne zdravá žena. Ide o všetky tragické udalosti, ktoré som v tom čase potláčal.
Ale zarobil si na nich aj trochu peňazí, že ano?
Áno, ale ona stála tiež peniaze. Dal som tej žene 5 miliónov nemeckých mariek. Vždy som bol veľmi štedrý. Vždy mi to prinášalo veľkú radosť, robiť ostatných šťastnými.
Pri pohľade späť, ľutuješ niečoho?
Som oddaný budhista. Neviem ľutovať. Všetko čo viem je, že karma prežíva. Prečo človek koná určitým spôsobom k ostatným, niekedy ich využíva alebo im ubližuje - to je budhizmus - všetko má svoje korene v karme. Človek nikdy nevie, čo robil vo svojich bývalých životoch.
Nie je to len zámienka, aby si sa nikdy nemusel za nič ospravedlňovať?
Ospravedlňujem sa neustále, ale len preto, že sa to robí. Ak sa človek cíti, že s ním bolo zaobchádzané nespravodlivo, môžete si byť istí, že bol raz nespravodlivý tiež. Všetko, čo urobíte sa vám raz vráti.
Ako? Kým?
Kýmkoľvek. A ten, kto takto myslí, sa prirodzene vyhne zlej karme. Ak mám pochopiť karmu a napriek tomu konať nespravodlivo, potom je to len forma masochismu. Sereš si sám do huby.
Poďme o krok späť. Čo jazda v zlatom Rolls-Royce naprieč krajinou. Vyjadruje to karmickú rovnováhu?
To boli škôlkárske veci. Dni Rolls-Roycu neznamenali nič. Samozrejme, jedna vec je pravda: Ako umelec, si musíš vyvinúť silné ego. Bez veľkého ega sú veci nemožné - či už si umelec, bojovník, herec, podnikateľ… Toto ego však môže byť aj tvoja smrť. Bol som dosť sebecký, ale na niečo som sa zameral chcel som byť najlepší a ostať najlepším.
Aký je to pocit, nebyť špičkou nastálo?
V istom zmysle som to chcel.
Naozaj?
Jasné, chcel som sa dostať z toho preč. Je to jednoducho ako niekto hovorí, že nemá dostatok, že nemá čo jesť, ale príliš kaviáru nie je dobré pre nikoho.
Takže teraz je to o moc menej kaviáru?
Áno, veci sa trochu upokojili, ale ja začínam opäť s touto piesňou “Gespensterstadt Remix.” Chceme mať vlastne pokojný život a zrazu je to 13 týždňov na špičke grafu DJ, 50 týždňov celkom. Tak som si povedal: “Prečo nie? Uvidíme, čo sa stane. ”
Na čo sa ešte môžeme tešiť? Viem, že si riešil v poslednej dobe televíziu.
To bola show, ktorú som urobil v rohu Nordrhein - Westfalen s 2000 ľuďmi. Predtým vo svojej kariére som slávil svoj najväčší úspech práve tam, pred 25 000 fanúšikmi. Je to iné v Berlíne, ale chcel som to skúsiť. Možno, že tu budeme robiť niečo väčšieho čoskoro.
Dúfajme. Ešte jedna vec než ťa prenechám verejnosti. Môžem dostať autogram pre babičku?
Samozrejme.
